ČAS, KTORÝ TRVÁ

      Dňa 24. mája 2011 sa v historických priestoroch starej radnice vo Zvolene uskutočnila vernisáž výstavy jedného zo zakladateľov Zvolenskej sedmičky, Jána Beljaka. Výtvarník, ktorý 9. februára tohto roku podľahol ťažkej chorobe. Výstižný názov výstavy napovedá, že umenie je večné v čase, ktorý trvá. Práve výtvarné diela Jána Beljaka chcú v svojej nekonečnosti zanechať odkaz duchovnej stránky umelca, ktorý vedel akú cenu má ľudský život.
      Ján Beljak sa narodil  vo Zvolene 13. mája 1956. Vzťah k výtvarníctvu získal už v detstve. K tejto záľube ho viedla stará matka, ktorá sama maľovala a v tejto činnosti ho podporoval aj otec, ktorý sa tiež venoval olejomaľbe. Toto rodinné výtvarné zázemie, súkromné štúdium u Dr. J. Kamhala v rokoch 1971 – 1976, študijný pobyt na Lidovej akedémii v Prahe v rokoch 1976 – 1977, mu dali výtvarný základ, ktorý neskôr rozvinul štúdiom na Univerzite III. veku Mateja Belu v Banskej Bystrici v rokoch 1997 – 2002.
      Ako u každého autora, aj u Jána Beljaka bolo z počiatku tvorivé hľadanie. Začínal kresbou vo figúre, portréte a akte. Čerpal z diel svetových klasikov. Neskôr sa dostával k výtvarnej skratke. Dominantná bola u neho figurálna kompozícia. Mnohokrát pod vonkajším tlakom prežitia výtvarného prejavu dochádzalo k abstrahovaniu realistických tvarov. A tak technika, pre neho charakteristická, často akcentovala výtvarný náboj v olejomaľbe, monotypii a kombinovanej technike. Okrajovo sa venoval grafickým technikám ako suchá ihla a lineoryt. V centre jeho záujmu však bola spomenutá figurálna kompozícia. Výtvarným rukopisom zdôrazňoval spoločenské dianie, ekologický motív. Autor vo svojej tvorbe bral človeka ako identitu, ktorá je vystavovaná obrovským nátlakom zvonku a bil na poplach proti všetkým protispoločenským javom. Tvorivú činnosť náhle ovplyvnila zákerná choroba. Jeho tvorba sa začala uberať smerom, akoby chcel poodhaliť život z tej duchovnej stránky, na tej „druhej strane...“ S vedomím blížiaceho sa konca, vytvoril neskutočne veľa diel, v ktorých sa skrýva jeho vnútorná bolesť, čo sa prejavilo na farebnosti olejomalieb, ktoré začal ladiť do tmavších tónov. Prechod do večnosti vyjadril vo svojom poslednom obraze, ktorý už nedokončil (Oblady – oblada).
      Popri kresbe, grafike a maľbe sa venoval aj tvorbe plastík a umeleckej fotografii. Získal rôzne ocenenia. Bol zakladajúcim členom Zvolenskej sedmičky, členom DUK a dlhoročne spolupracoval a zúčastňoval sa akcií POS Zvolen. Jeho diela sa prezentovali na mnohých autorských výstavách vo Zvolene, v Detve, na Sliači, v Bardejove. Zúčastnil sa tvorivých výtvarných stretnutí v Maďarsku (Orosháza, Nyiregyháza).

© 2011 autor fotografií: Ján Fiťma